Muž na kríži uprostred: 7-dňový Veľkonočný plánUkážka

KRÍŽ NÁM OTVÁRA OČI

„Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: ‚Naozaj, tento človek bol spravodlivý.‘“ Lukáš 23,47 (SEB)

Nepochopili sme kríž, pokiaľ nás osobne nezmenil.

Po tom, ako Ježiš „naposledy vydýchol“ (Lukáš 23,46), Lukáš nám zaznamenáva reakcie svedkov ukrižovania. „A celé zástupy, ktoré sa zbehli na toto divadlo a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a vracali sa domov“ (Lukáš 23,48). Áno, bol tam smútok, ale keď sa predstavenie skončilo, ľudia odišli, aby pokračovali vo svojom živote. Verš 49 nás potom informuje, že „všetci jeho známi... stáli obďaleč a pozerali sa“ – a môžeme si len predstavovať, čo im bežalo mysľou. Ale najpozoruhodnejšia a najosobnejšia reakcia, ktorú Lukáš zaznamenal, je reakcia rímskeho stotníka, ktorý keď videl, čo sa stalo, „chválil Boha a povedal: ‚Tento muž bol naozaj spravodlivý!‘“ – alebo, ako to uvádza iný preklad, „Určite to bol spravodlivý muž”.

Tu, uprostred temnoty pokryteckých veľkňazov a farizejov, cynických vládcov a bezcitných okoloidúcich, vidíme záblesk svetla. Asi posledný človek, od ktorého by sme očakávali, že uvidí pravdu – muž, ktorý predtým nepoznal Ježiša, bez poznania Starého zákona a bez náklonnosti k Božím veciam – nielenže pochopil, na čo sa pozeral, ale na to aj osobne zareagoval. Videl, „čo sa stalo“ – Ježišove slová, temnotu nad hlavou, spôsob jeho smrti – a uvedomil si: Toto nie je obyčajný človek. Toto je muž, ktorý sa líši od všetkých ostatných mužov. Toto je muž, ktorý je úplne nevinný, úplne spravodlivý. Marek dodáva, že stotník priznal, že muž na kríži bol „Boží Syn“ (Marek 15,39).

Lukáš so zmyslom pre detail kladie jasný dôraz na to, čo sa stalo na kríži. Pravdepodobne dúfal, že niektorí čitatelia si spomenú, keď Ježiš predtým vo svojej službe čítal zo zvitku Izaiáša a povedal: „Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma oznámiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť“ (Lukáš 4,18). Naozaj, veľkou témou v Lukášovom evanjeliu je téma temnoty, ktorú rozjasní svetlo – zmätok a tvrdosť ľudských sŕdc a myslí, ktoré rozjasní oslobodzujúca sila Božej pravdy.

Akýkoľvek pokus o uplatnenie kresťanstva, ktoré popiera ústredný význam kríža, nikdy nemôže viesť k spasiteľnej viere. A hoci nie vždy rozumieme tomu, ako Duch pôsobí pri vedení ľudí k znovuzrodeniu, naše posolstvo musí byť vždy to isté: „Kristus ukrižovaný“ (1 Kor 1,23). Je to pohľad na kríž, ktorý prináša život každému, kto odpovie Mužovi, čo na ňom visel, a to Jeho vyznaním a chválou Boha za Jeho dielo spásy. Pokiaľ a kým sa pre nás kríž nestane osobný, je pre nás zbytočný. Kedy si sa naposledy pozrel na svojho Spasiteľa na kríži a chválil Boha?

• Ako ma Boh volá, aby som zmenil svoje zmýšľanie?
• Ako Boh mení náklonnosť môjho srdca – to, čo milujem?
• K čomu ma Boh počas dnešného dňa povoláva?