Muž na kríži uprostred: 7-dňový Veľkonočný plánUkážka

ÚPLNÉ ZATMENIE

„Bolo okolo šiestej hodiny a nastala po celej zemi tma až do deviatej hodiny. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa napoly roztrhla.” Lukáš 23,44-45

Po Ježišovom ukrižovaní okolo poludnia bola krajina pohltená temnotou. Predstav si, aké znepokojujúce to muselo byť! Zrazu sa ľudia určite cítili zraniteľnejší, nervóznejší. Možno si niektorí, ktorí boli prítomní pri zatýkaní Ježiša, pamätali, že ich varoval: „Toto je vaša hodina a moc tmy“ (Lukáš 22,53). Ale väčšina si pravdepodobne povedala: Zaujímalo by ma, čo znamená táto temnota? Zaujímalo by ma, prečo sa to deje?

V istom zmysle by mali poznať odpoveď na túto otázku. Ježišova smrť nastala počas slávenia Veľkej noci v Jeruzaleme — oslavy, ktorá sa každoročne konala už stovky rokov. Počas tohto obdobia si Židia pripomínali, že posledná rana, ktorú Boh zoslal na Egypt pred príchodom anjela smrti a smrti prvorodených synov, bola ranou temnoty nad celou krajinou. Spomínali si, že po tme prišla smrť: že pri tej príležitosti sa ráno zobudili len tí, ktorých chránila krv veľkonočného baránka, ako aj ich prvorodených. A teraz, tu, vo väčšom Exode, ktorý predznamenal prvý Exodus, temnota predchádzala smrti Krista, ktorý bol a je dokonalým Veľkonočným Baránkom.

Ježiš - ako dokonalý, nepoškvrnený Baránok - vstúpil do prítomnosti bezhriešneho Boha ako Nositeľ hriechu. Ba čo viac, neniesol so sebou žiadnu zástupnú obeť okrem seba. Pred týmto okamihom v dejinách musel veľkňaz, aby mohol vstúpiť na sväté miesto Božej prítomnosti v chráme v Jeruzaleme, priniesť obeť za svoj vlastný hriech a potom obetovať za hriechy tých, ktorých zastupoval. Ale tento Veľkňaz vstúpil do nebeskej prítomnosti svätého Boha a neniesol nič. Prečo? Pretože On sám nepotreboval žiadnu obeť, pretože bol dokonalý, bez hriechu; a predsa On sám bol obeťou. Ježiš bol tým Baránkom. Nič iné nemohol niesť a nič iné nemal niesť. Ako vysvetľuje Peter, „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo,...” (1 Pt 2,24).

A tak temnota Božieho súdu nemala posledné slovo. Keďže Ježiš sa stal hriechom a naplno znášal Boží hnev, môžeme byť povolaní do Božieho kráľovstva, „do Jeho predivného svetla“ (1 Pt 2,9). Nič iné na svete nedokáže ukázať, aká skutočná je Božia láska k hriešnikom a aký skutočný je náš hriech voči Bohu.

A slnko sa skryje v tme
A zhasne jeho jas
Keď Kristus, mocný Stvoriteľ, zomiera
Pre hriech svojho stvorenia.[1]

• Ako ma Boh volá, aby som zmenil svoje zmýšľanie?
• Ako Boh mení náklonnosť môjho srdca – to, čo milujem?
• K čomu ma Boh počas dnešného dňa povoláva?

[1] Isaac Watts, “Alas, and Did My Savior Bleed” (1707).