Ježiš StačíUkážka

Čo robí milosť s naším vnútrom

V 5. kapitole listu kresťanom do Galácie píše Pavol o tom, aby sme žili život, ktorý je v súlade s našou vierou. Niektorí kritici ale hovoria: Pavol, ako chceš dosiahnuť, že budú veriaci žiť krásny život? Vo svojej zvesti dávaš silný dôraz na milosť a vieru a takmer žiaden dôraz na zákon. Veď len zákon dokáže človeka udržať v strehu a v tom, aby žil pred Bohom dobrý a morálny život. Keď už nad človekom nebude zákon, len milosť, bude si robiť, čo chce.

Majú kritici pravdu? Je možný dobrý život bez zákona?

Predstav si, že si na návšteve u kráľa. Si v jednom z domov, ktoré vlastní. Si vo vnútri a všetko okolo teba je vzácne. Každá izba, každá stena, každý stôl, stolička, dekorácie, doplnky. Ako tak kráčaš tým domom, nešťastne zvalíš obrovskú nádhernú vázu, ktorá má nevyčísliteľnú hodnotu. Kráľ to vidí, a povie: „Keby si mal vyplatiť tú vázu, nemal by si šancu. Musel by ti exekútor vziať všetok majetok a skončil by si aj tak pre ten veľký dlh vo väzení. Ale dohodnime sa, že každý deň budeš v tomto dome pracovať. Starať sa, kopať, robiť údržbu. Celý život, aby si to všetko splatil. Každý mesiac ti stiahnem rovnako vysokú sumu z tvojho platu a vyhneš sa väzeniu.“

A ty si povieš: Uf, ako dobre, že stále môžem žiť svoj život a byť s rodinou. Ale keď už 10 – 20 rokov pracuješ, aby si splácal, tak už toho máš aj dosť. Kráľ ti odpustil, ale ten život je ťažký. Už by si sa aj vzbúril. Už sa ti nechce.

Jedna chyba v živote, a tak sa to s tebou ťahá. Nakoniec už máš toho kráľa plné zuby.  

A mnohí si takto predstavujú Boha. Že nám odpustil, ale stále Mu musíme niečo splácať. Sme Jeho otroci, sme Mu stále mnoho dlžní.

Ale predstav si, že kráľ povie: „Zvalil si vázu nevyčísliteľnej hodnoty. Nemáš šancu ju splatiť, ale odpúšťam ti. A v skutočnosti do tohto domu potrebujem správcu. Nasťahuj sa sem so svojou rodinou, aby nechátral, ale zveľaďoval sa.“ A tak sa tam nasťahuješ s rodinou a si v dome, o akom sa ti nikdy ani nesnívalo. Zo začiatku ani nevieš, či si môžeš sadnúť do tých krásnych kresiel. Jasné, že nenecháš ten dom chátrať. Jasné, že sa oň staráš. Ale nie preto, že musíš, že si to dostal príkazom. Ale preto, že si vďačný, že si to vážiš. Je tam krásne a dom je vždy pripravený, keď príde na návštevu kráľ.

Ten príklad je o tom, že zákon, príkazy a splácanie dlhu nás nakoniec vždy povedú len k frustrácii a vzbure. Nikdy nie k radostnej a vďačnej práci na Božom kráľovstve. Len Božia dobrota a milosť dokážu vytvoriť spontánnu, vďačnú, radostnú odozvu v srdci a v praktickom konaní.

Je to akoby Boh silným a nádherným oslobodzujúcim hlasom zakričal do ľudského srdca svoju dobrotu, a to srdce sa rozochveje v tom istom rytme a tú istú dobrotu, lásku a kreativitu produkuje ďalej. Ale zákon a príkazy nikdy srdce nerozochvejú k láske a kráse. Srdce sa len zasekne a robí, čo musí.

Tak ako sú odpustenie a milosť jedinou skutočnou cestou, ako obstojíme pred Bohom, tak sú odpustenie a milosť jedinou skutočnou cestou ku krásnemu životu. Zo zákona nie je ani ospravedlnenie, ani posvätenie. 

Otázka na premýšľanie:

Teraz, keď veríš, je ti v živote ľahšie? Chveje sa v tebe srdce radosťou ako odozva na Jeho dobrotu?

Modlitba:

Poďakuj Bohu za to, že pri nás nekoná zákazmi a príkazmi, ale svojou láskou a dobrotou. Modli sa, aby sa tvoje srdce viac a viac chvelo v rytme Jeho lásky a milosti.