Kvôli radosti, ktorá sa mu núkala: Veľkonočné zamyslenieUkážka

V deň Ježišovej smrti sa svet ponoril do neprirodzenej, predčasnej a pohlcujúcej temnoty. Nebol dôvod, aby v tento historický deň svietilo slnko. Svetlo sveta dočasne vyhaslo.



Chrámová opona, ktorá symbolicky oddeľovala najposvätnejšie miesto od miesta hriechu, sa rozdelila vo dvoje! Keď Ježiš na kríži naposledy vydýchol, opona bola roztrhaná na kúsky! Ľudstvo už nikdy nebude oddelené od svojho Svätého Boha! Duch Ježiša Krista roztrhol oddeľujúcu bariéru a vytvoril tak pre teba cestu, ako sa dotknúť Boha.



Zem sa triasla, keď Ježiš odovzdal svojho Ducha. Kamene kričali od žiaľu, keď sa Záchranca sveta naposledy nadýchol pozemského vzduchu.



Mŕtvi vstali zo svojich hrobov! Vieš si vôbec predstaviť tú silu, ktorá v ten deň vyšľahla smerom od nebeskej brány? Smrti už nezostala celkom žiadna moc! Ježiš porazil smrť raz navždy a ani hroby už nemohli zadržať mŕtvych. Tieto telá boli oslobodené mocou života, ktorá sa v tento deň uvoľnila z nebies!



Celé ľudstvo spoznalo, že niečo ohromné sa stalo v deň, keď Ježiš zomrel.



Jozef z Arimatey ponúkol svoj hrob, ktorý nikdy nebol použitý. Tento zapožičaný hrob bol vytesaný do skaly v jaskyni na okraji vrchu. Telo Ježiša Krista bolo položené dovnútra a potom kameň, väčší ako otvor, bol privalený z kopca ku vchodu.



Hrobku zabezpečili tak, ako to len ľudskými silami šlo. Obrovský kameň utesnili hlinou, ktorá stvrdla. Ježiš bol do hrobu doslovne zacementovaný. A potom postavili stráž, aby Ježišovu hrobku sledovala.



„Zabezpečte hrobku tak, ako len viete,“ zneli Pilátove slová farizejom. Farizeji však nepochopili, že neexistovala žiadna hlina ... kameň ... stráž ... hrob ... ani vojaci, ktorý by Božiemu Synovi mohli zabrániť vstať z mŕtvych!



Ježiš bol prichystaný vrátiť svoj zapožičaný hrob!