Dôvera, zhon a odpočinokUkážka

Zhon

Počas posledných niekoľkých dní sme skúmali napätia, ktoré musíme ako kresťania prijať medzi dôverou v Boha a zhonom, aby sa diali veci v nami zvolenej práci. Ako sme včera videli, Šalamún stanovuje postupnosť pri vedení nášho myslenia na túto tému, počnúc odovzdaním našej práce Pánovi (Príslovia 16,3). V deviatom verši tej istej kapitoly na nás Šalamún nalieha, hovoriac: „Človek v srdci zvažuje svoju cestu, no Hospodin jeho kroky usmerňuje.“

Áno, Boh nás povolal, aby sme v Neho dôverovali, ale tiež nám milostivo daroval myseľ na plánovanie a vykonávanie. Akonáhle sme odovzdali Pánovi naše diela, sme povolaní k zhonu. „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom“ (Kolosanom 3, 23).

Príliš často sa obávam, že sa my kresťania príliš zameriavame buď na dôveru, alebo na zhon. Niektorí kresťania používajú „čakanie na Pána“ ako licenciu pre nebiblickú lenivosť, zatiaľ čo iní sú v tvrdom zhone, takže sú fyzicky, duchovne a emočne nezdraví. Krása Prísloví 16,9 spočíva v tom, že jasne žehná a zahŕňa napätie medzi týmito dvoma pravdami. Áno, musíme uznať, že „Hospodin usmerňuje naše kroky“, ale je tiež správne a dobré, aby sme „zvažovali svoju cestu“, navrhovali, budovali, kreslili, vyvíjali, maľovali, inovovali, písali, inzerovali a predávali.

Naša práca je jedným z hlavných spôsobov, ako milovať svojich blížnych a slúžiť svetu. Pamätajme, že práca existovala pred pádom v Edene. Práca je neodmysliteľne dobrá vec, ktorú Boh navrhol, aby odhalila Jeho charakter a lásku a slúžila iným. Z tohto dôvodu môže byť ambícia pre našu prácu, ktorá riadi náš zhon, dobrá vec. Ako však uvidíme v zajtrajšom, poslednom dni tohto plánu, skutočný odpočinok nájdeme iba vtedy, keď bude náš zhon sprevádzaný dôverou v Boha.