Pôstne obdobieUkážka

Pre službu

Čítanie: Jonáš 3,5-9; Lukáš 2,36-38

SOAP: Jonáš 3,5; Lukáš 2,37

Tento týždeň sme si ukázali, že pôst je niečo, čo by sme mali ako jednotlivci robiť – dostávame sa tak bližšie k Bohu a vytvárame Mu priestor v našich životoch, aby mohol konať. Ale pôst nemá účinok iba na jednotlivca. Môže byť požehnaním aj pre tých, ktorých dal Boh do našich životov a taktiež sa môže stať jedným zo spôsobov, ako spoločne s inými veriacimi chválime Boha.

Krátko po Ježišovom narodení Ho Jeho rodičia vzali do Jeruzalema na obriezku. Stretli tam ženu menom Anna. Anna bola storočná vdova, ktorá väčšinu svojho života strávila v chráme, kde sa modlila, postila a chválila Hospodina. Táto jej oddanosť Bohu v nej spôsobila, že bola schopná počuť Boží hlas. Keď prišla Mária s Jozefom a malým Ježišom, požehnala ich a s nimi i tých, ktorí boli okolo, a prorokovala o tom, kým je Ježiš.

Keď Jonáš navštívil Ninive, hlásal tamojšiemu ľudu prichádzajúci Boží súd. Ľudia prijali varovanie a začali sa postiť. Obliekli sa do vrecoviny a dúfali, že Hospodin zhliadne na ich kajanie sa a odvráti od nich svoj hnev. Ninivčania obrátili svoje srdcia prostredníctvom pôstu smerom k Bohu. Uvedomili si skazenosť svojich sŕdc a chceli sa jej zbaviť. Ich pôst bol odzrkadlením toho, čo sa dialo v ich duchovnom živote.

I keď by cieľom nášho pôstu nemalo byť to, aby sme zaujali alebo ohromili iných, to, že sa priblížime viac k Bohu cez pôst, by im malo byť povzbudením. Keď sa postíme preto, aby sme posilnili náš vzťah s Bohom, On napĺňa naše srdcia láskou a robí z nás požehnanie pre druhých tak, ako sme si to doposiaľ nevedeli ani len predstaviť. Modli sa za to, aby Boh konal v tvojom živote, aby si mohla byť povzbudením i požehnaním pre tých, ktorí sú dnes okolo teba.