Rút: Príbeh o Božej vykupujúcej láskeUkážka

V Knihe Rút 1 nám Boh ukazuje svoju vernosť:

·Boh je verný, aj keď my nie sme

·Boh je verný, aj keď strácame nádej

·Boh je verný, aj keď zabúdame na Jeho zasľúbenia.

Elimelech, jeho manželka Noemi a ich dvaja synovia žili v čase, keď Betlehem zažíval hlad. Hlad bol často výsledkom veľkej neposlušnosti Izraela voči Bohu. V tých časoch Boh dovolil svojmu ľudu trpieť hladomorom, aby ho povzbudil k pokániu zo svojich hriechov. Elimelech namiesto toho, aby sa vrátil k Bohu, otočil sa Pánovi chrbtom a vzal svoju rodinu do Moábu. Namiesto pokánia sa snažil uniknúť Božiemu trestu. Je to ako keby Elimelech povedal: „Ak sa Boh nepostará o mňa a moju rodinu, potom budem musieť vziať veci do vlastných rúk a urobiť to sám.“ Boh však nemal v láske Moáb a to, že uctievali falošného boha, Kemoša. Svojmu ľudu výslovne povedal, aby nemal s Moábom nič spoločné. Elimelech si vybral prežitie pred poslušnosťou. Starostlivosť o jeho rodinu nebola ospravedlnením pre porušenie Božích príkazov. Ale Boh neopláca našu neveru tým istým (Rimanom 3,3-4). Uvidíme, že Boh zostane verný, aj keď oni neboli.

Počas života v Moábe Elimelech a jeho synovia zomreli a Noemi zostala so svojimi dvoma nevestami, Orpou a Rút. Vieš si predstaviť, čo prežívala Noemi? Keď Noemi stála nad hrobom tretieho milovaného človeka, siahla si na úplné dno. Bola plná beznádeje. Stratou manžela a synov prišla o rodinu. Zostali tri chudobné vdovy v nepriateľskej krajine bez prostriedkov na živobytie.

Nešťastie často vedie k pochybnostiam o Bohu. Noemi nevidela väčší Boží plán, ale nepochybovala o Božej existencii; pochybovala o Jeho láske a nežnej starostlivosti. Keď sa však Božiemu ľudu zdajú veci najtemnejšie, často je to čas, keď sa blíži deň Božieho milosrdenstva. Boh je s nami v našich trápeniach. Musíme pamätať na to, že Boh zostane verný, aj keď my cítime beznádej.

Keď naradostení obyvatelia mesta vítali Noemi, povedala im, aby ju volali Mara. Noemi mala pocit, že sa stala terčom Božieho hnevu, pretože „s ňou zaobchádzal trpko“. A tak vymenila svoje Bohom dané meno (Noemi, čo znamená „ľúbezná“) za meno, ktoré určovali jej okolnosti a pocity (Mara, čo znamená „trpká“). Noemi nevidela, že Boh má pre ňu pripravené „príjemné“ veci. Zmenila svoje vnímanie pravdy a spolu s tým nanovo definovala svoj koncept Boha. Noemi už nevidela Boha ako verného a milujúceho. Nemohla ani „vidieť“ ženu Rút, stojacu vedľa nej. Rút, ktorá Noemi vyznala večnú lásku a oddanosť, si mohla myslieť: „Veď stojím tu!" Noemi zabudla na Božie zasľúbenia (Deuteronómium 31,8). Noemi zabudla, že Boh sľúbil, že bude s ňou a nikdy ju nezanechá ani neopustí. Boh je však verný, aj keď my zabúdame na Jeho zasľúbenia.

V celom Písme si pripomíname Božiu neochvejnú lásku. Cez rôzne situácie v Noeminom živote vidíme, že Božia láska k nej bola nemenná. Keď sa Elimelech a Noemi obrátili Bohu chrbtom, On zostal verný. Boh zostal verný, aj keď sa Noemi po strate manžela a dvoch synov cítila beznádejne. Keď zabudla na Božie zasľúbenia, Boh si spomenul na tie Jeho. Bez ohľadu na okolnosti, v ktorých sa nachádzame, sa môžeme spoľahnúť na to, že Boh aj nám bude verný. Neopustí svoje deti.

Cítil si sa niekedy trpko alebo beznádejne ako Noemi? Nevidel si požehnanie okolo seba, pretože si sa sústredil na svoju bolesť? Všetci máme tendenciu zabúdať na Božie zasľúbenia, ktoré nám dal, a žiť ako siroty a nie dedičia Jeho kráľovstva. Čo môžeš urobiť, aby si si pripomenuli Božiu vernosť?