Ako sa má tvoja duša?Ukážka

Kedy je moja duša doma?

Mám tri malé deti. Bohužiaľ, vykonávanie viacerých úloh naraz nie je mojou silnou stránkou, najmä keď sa tými viacerými „úlohami“ stávajú veľmi energické, vysoko pohyblivé humanoidy. Mám tendenciu nestíhať im. Preto je v našej rodine jednou z mojich hlavných úloh zaistenie toho, aby si naše deti užívali svoje detstvo, zatiaľ čo Chelsea má za úlohu zaistiť, aby to aj prežili.

Chelsea sa však nakazila vírusom, ktorý na niekoľko mesiacov dramaticky ovplyvnil jej hladinu energie. Nebola schopná robiť všetky tie veci súvisiace s deťmi, v ktorých je taká dobrá (tie, ktorým sa ja tak dobre vyhýbam). To znamenalo, že som musel opatrne, trápne a amatérsky robiť niektoré veci, na ktoré som nebol zvyknutý. Vieš, ako napríklad špinavé prádlo. A umývanie riadov. A čistenie telesných výlučkov, ktoré deti náhodne produkujú.

Prezradím však: pomohli mi aj starí rodičia, priatelia, pestúnky, opatrovateľky a milé staré dámy, ktoré ma nepoznali, ale videli, že bojujem v obchodoch s potravinami. Veľmi mi pomohli. Ale vyšiel som zo svojej komfortnej zóny. A vlastne som sa cítil celkom príjemne pri robení vecí, ktorým som sa predtým vyhýbal.

Nejako cítim, že väčšinu z vás to nezaujíma. Nesúď ma — všetci máme svoje slabosti. Moja je len slabšia, ako tá tvoja.

Pointa je: prirodzene sa vyhýbame nekomfortným, neznámym alebo nepríjemným situáciám. Ale to, že niečo nejde ľahko, neznamená, že by sme sa tomu mali vyhnúť.

Pokiaľ ide o hodnotenie našich duší, zisťujem, že veľa ľudí sa cíti nepohodlne. Cítia sa trápne a znepokojene, keď čelia autentickému skúmaniu vlastného vnútra. Otváranie sa sebe alebo iným o tom, čo je v našom vnútri naopak, môže znieť desivo. Takže sa za každú cenu vyhýbajú skúmaniu svojej duše — ako ja s domácimi prácami.

A čo ty? Kedy si sa naposledy pozrel na stav svojej duše? Ako pohodlne sa cítiš pri kladení pozorných a odhaľujúcich otázok o zdraví tvojho vnútorného ja?

Boh nám chce dať pokoj, stabilitu, radosť a nádej nad rámec toho, čo si dokážeme predstaviť. Aby sa to stalo, musíme sa vyrovnať s nepríjemnými otázkami. Otázky týkajúce sa našich pocitov, našich myšlienok, našich obáv, našich motívov a našich potrieb. Otázky, na ktoré je ťažké odpovedať, nie len preto, že odpovede sú vyhýbavé, ale aj preto, že odpovede sú zahanbujúce. Otázky, ktoré odhaľujú to, čo nám škodí a bráni nám, aj keď budeme potrebovať riadnu odvahu, aby sme sa zaoberali tým, čo objavíme.

Apoštol Ján napísal jednému z jeho blízkych priateľov: „Milovaný, modlím sa, aby sa ti vo všetkom darilo a aby si bol zdravý, tak ako sa darí tvojej duši.“ (3. Jánov 1,2; SEB). Verím, že vyjadril Božie srdce pre každého z nás: aby naše duše boli šťastné, zdravé a celé.

Boh nie je oddaný iba nášmu šťastiu — ktoré je notoricky prchavé a subjektívne — ale aj nášmu blahobytu. A to blaho začína vo vnútri. Takže nebuď príliš bojazlivý, príliš zaneprázdnený alebo dokonca nesebecký a začni venovať pozornosť svojej duši. Budeš rád, že si to urobil.

Odpovedz:

Dokážeš sa pohodlne rozprávať s ostatnými ľuďmi o svojich pocitoch, zraneniach, snoch a želaniach? Ak nie, prečo si myslíš, že je to pre teba ťažké?

Prečo si myslíš, že ľudia často čakajú, až kým ich duše nie sú v krízovom režime, než na ne myslia? Máš tiež sklon robiť to?

Venuj chvíľku premýšľaniu o stave tvojho vnútra. Aké konkrétne obavy, pocity, domnienky alebo neistoty by ťa mohli ovplyvniť?