Volím siUkážka

Volím si odovzdanie sa nad kontrolou (časť 2)

„Ideš zlou cestou!“ naša dvojročná dcéra hystericky kričala na môjho manžela zozadu v SUV.

Toto mimoriadne skríknutie sprevádzali silné slzy, množstvo pôsobivých vokálov a skrútený chrbát, ktorý by mohol konkurovať oblúkovému mostu v St. Louis. Aj keď bolo naše vozidlo nasmerované správnym smerom na presnú trasu, ktorou sme vždy chodili domov, vedela, že GPS nám zlyhalo.

Začiatočnícka chyba.

Ale počkaj. Aj ja to robím. Správam sa že: „Hej Bože, viem, že si stvoril svet a existuješ mimo čas a si omnoho múdrejší, ako si ktokoľvek vie predstaviť, ale chcem ťa povzbudiť. Ideš zlou cestou!“

Páči sa nám kontrola, však? Je príjemné mať kontrolu, riadiť auto, držať mikrofón, ovládať diaľkové ovládanie a naplánovať si obchádzkovú trasu pre naše životy. Ale keď sa neustále snažíme tlačiť alebo manipulovať so svojimi vlastnými programami, prichádzame o Božiu cestu. Iba keď Mu poskytneme plný prístup — keď sa vzdáme svojich vlastnoručne vyrobených máp —, môžeme sebavedome cestovať v Jeho vôli.

Ježiš sa modlil: „Nech sa stane Tvoja vôľa,“ tesne pred Jeho ukrižovaním; a naše srdcia, slová a životy by mali pokračovať v Jeho modlitbe.

Nemôžeme menežovať Boha, ale môžeme Mu dôverovať. Môžeme rátať s Jeho zvrchovanosťou, obzvlášť, keď Mu úplne nerozumieme. Môžeme opustiť svoje tróny a dôverovať Kráľovi všetkých kráľov, že bude hoden chvály. A môžeme sa poddať Jeho vedeniu s vedomím, že nás vedie iba správnym smerom.

Všetci si môžeme vybrať. Možnosťou je buď dôvera v naše vlastné čiastočné porozumenie, alebo odovzdanie sa Tomu, kto drží mapu.

Modlitba: Ježišu, si môj sprievodca. Rozhodla som sa ti plne dôverovať. Požiadal si Otca o plnenie Jeho vôle — veď ma, aby som tak žila.

Jenn Jewell, manželka zamestnanca Life.Church a mama dvoch detí