Si milovanýUkážka

Božia trpezlivá láska

Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu. (Ozeáš 2,16)

Keď som chodil do druhej triedy, chlapec v mojej triede prisahal, že zadrží dych, až kým dievča, ktoré sa mu páčilo, nepovie, že ho má tiež rada. Zo strachu sledovala, ako sa jeho tvár začervenala, a vyhŕkla: „Dobre! Mám ťa rada!“ Netreba dodávať, že tento „vzťah“ nevydržal dlho.

V tejto krásnej pasáži v Ozeášovi čítame, že zatiaľ čo sa Boží ľud rozhodol nasledovať iných bohov, Boh sa ich nevzdal. Ale namiesto toho, aby ich Boh prinútil, aby Ho milovali, hovorí, že ich láka a nežne s nimi hovorí a dáva im nádej tam, kde nie je. Vďaka tomu Boh vyhlasuje, že ho jedného dňa budú volať „môj muž“ (v. 18). Toto je Kristov prísľub. Smrťou a zmŕtvychvstaním Krista sa roztrhla opona medzi nami a Bohom. Je nám úplne odpustené, naše predchádzajúce nerozvážnosti zabudnuté. Boh otvoril dokorán dvere nádeje a vidíme, že nie je pánom požadujúcim našu lásku, ale trpezlivým Bohom, ktorý s nami hľadá vzťah. Vzťah, ktorý nám nie je vnucovaný, ale ktorý si želáme, pretože nám prostredníctvom krvi Ježiša Krista preukázal hĺbku svojej lásky.

Dnes zober do úvahy trpezlivú Božiu lásku. Nebude od teba vyžadovať, aby si Ho miloval, ale vždy na teba zavolá, pripravený privítať ťa v Jeho otvorenej náruči. 

Keď sa modlíš, poďakuj nášmu vernému Bohu za Jeho lásku. Požiadaj Ho, aby ti pomohol milovať ostatných tak, ako On miluje teba.