11 mýtov o blízkosti vo vzťahochUkážka

Mýtus #3: Intimita a láska sú jedno a to isté 

Vyrastal som s presvedčením, že intimita a láska sú viac-menej to isté. Samozrejme, že láska prináša intimitu, ale láska a intimita nie sú jedna a tá istá vec, ani zďaleka nie. 

Láska nie je predovšetkým pocit (hoci pocity určite zahŕňa). Nie je to v prvom rade túžba. Nie je to hlavne blízkosť. Neznamená ani vždy súhlasiť alebo robiť to, čo chce druhý. 

Tak čo to vlastne je? Tomáš Akvinský povedal, že milovať niekoho znamená snažiť sa o jeho dobro. To však neznamená jednoducho mať dobré zámery. Môžeme sa na to pozerať takto: milovať niekoho znamená chcieť, aby sa ten človek stal takým, akým ho Boh chcel mať, keď ho stvoril, a pracovať na tom. 

Jeden problém, ktorému čelíme pri slove milovať, je, že ho používame na toľko rôznych vecí. Hovoríme: Milujem ťa. Milujem svoje dieťa. Milujem svoj dom. Milujem svoju prácu. Milujem Kaliforniu. Milujem hotdogy. Čo to znamená milovať hotdog? Neznamená to „chcieť dobro“ pre ten hotdog. Nie. V skutočnosti moja láska pohltí ten hotdog. Zničí ho. (Naozaj mám chuť na hotdog.) 

Ježiš chápal lásku ako stav srdca a mysle, ktorý beží na Boží pohon a spôsobí, že sa budeme snažiť o dobro pre každého, kto nám príde do cesty. Táto predstava lásky bola taká revolučná, že Ježišovi nasledovníci pre ňu museli nájsť slovo. Vybrali zriedka používané grécke slovo agapé a použili ho, aby vysvetlili podstatu lásky, ktorú Ježiš učil a predstavoval. 

Uprostred listu, ktorý Pavol písal do Korintu, prešiel dosť neočakávane k rozprave o láske, ktorá zahŕňa tieto úžasné slová: 

A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A  čo by som vedel aj prorokovať a  poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

Znie to príliš zastaralo? Tu je modernejšia verzia: 

Hoci by som tweetoval ako Justin Bieber a mal viac facebookových priateľov než pápež, hoci by som mal titul z Kalifornskej univerzity a MBA zo Stanfordu, hoci by som vynašiel Snapchat a Uber, hoci by som mal skvelý účes, biele zuby a málo telesného tuku, hoci by som vyriešil globálne otepľovanie, lámal rekordy v charite, premával sa na Hummeri, ktorý jazdí na kompost, ak by som nemal lásku, nemám nič. 

Máš radšej matematiku než literatúru? Nech sa páči, Pavlov výrok vo forme rovnice: 

         všetko – láska = nič 

Rozumieme? Výborne. Môžeme ísť ďalej.

Často hovoríme veci ako napríklad: „Je pre mňa jednoduché mať rád tohto človeka, ale je veľmi ťažké mať rád tamtoho.“ Ježiš lásku takto nevymedzoval. Jeho predstava bola, že máme byť ľuďmi, ktorí milujú. Je to stav ľudského tvora, ako napríklad zdravie, kedy sme tak pevne zakorenení v Božej láske k nám a čím ďalej, tým viac slobodní od hriechu (ktorý sa stále stavia proti láske), že sme pripravení snažiť sa o dobro ktoréhokoľvek človeka, bez ohľadu na to, kto to je alebo čo k nám cíti. 

Uvedomujem si, že táto láska agapé sa prejavuje rozdielne, podľa situácie, v ktorej sa ľudia, ktorých stretávam, nachádzajú. Keď vidím hladných ľudí a milujem ich láskou agapé, pokúsim sa ich nasýtiť. Ak sú osamelí a ja ich milujem láskou agapé, pokúsim sa s nimi nadviazať kontakt a vypočuť ich. Ak sú znechutení a ja ich milujem láskou agapé, povzbudím ich. 

Zmeňme trošku uhol pohľadu. Povedzme, že som so svojimi deťmi a sú to rozmaznaní fagani. (Samozrejme, je to čisto hypotetická situácia.) Čo im dám, ak ich milujem láskou agapé? Naučím ich disciplíne. 

Práve v tomto bode sa láska komplikuje. Ak nakŕmim hladného, bude si o mne myslieť, že mám v sebe lásku. Bude cítiť vďačnosť, budeme cítiť zblíženie. Ak však dám rozmaznanému decku disciplínu, bude si myslieť, že ho milujem? Nie, nebude si to myslieť. 

Aby sme mohli iných milovať, musíme byť pripravení, že budeme vyzerať ako ľudia bez lásky. Naša láska musí pochádzať z tak stabilného prameňa, že nám to umožní milovať iných aj tak trochu riskantným spôsobom. Iba Boh môže dať takúto lásku. Preto Pavol píše, že sa modlí, „aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a  dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku“. 

Toto je láska. Avšak láska nie je intimita. Intimita musí byť opätovaná. 

Otec márnotratného syna nikdy neprestal milovať svoje dieťa. Nemohli však znovu cítiť intimitu, kým sa chlapec nevrátil domov. 

Nikto nám nemôže zabrániť v tom, aby sme ho milovali. Preto Pavol vyslovil pozoruhodné tvrdenie: „Láska je trpezlivá... všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.“ Každý nám však môže zabrániť, aby sme s ním mali intímny vzťah. Láska môže byť, a niekedy aj je, jednosmerná. Intimita musí byť opätovaná, obojsmerná cesta. Musíme sa o ňu deliť. 

Pri pomyslení na ľudí, s ktorými si túžiš vybudovať intímny vzťah, si polož tieto otázky: 

• Je pravdepodobné, že by prišli za tebou, ak by potrebovali pomoc? 

• Cítia, že ich máš skutočne rád? 

• Sú v tvojej prítomnosti ochotní byť sami sebou, alebo potrebujú niečo skrývať? 

• Ako dobre im rozumieš? S akou presnosťou odhadneš ich emocionálnu pohodu zo dňa na deň? 

• Ste schopní rozoberať rozdielne názory bez toho, aby ste stratili pocit vzájomného prepojenia? 

Ak sú tvoje odpovede prevažne negatívne, existuje veľká šanca, že títo ľudia nie sú pripravení mať s tebou intímny vzťah. Zatiaľ. Neznamená to však, že sa to nikdy nemôže stať. Znamená to, že máš pred sebou trochu práce. Neprestávaj sa o to pokúšať. 

Úryvok z knihy Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja - budovanie blízkosti od Johna Ortberga. Použité s povolením Slovenského evanjelizačného strediska.