Všetko, čo potrebujemUkážka

Všetko, čo potrebujem: Môj podiel

„Prečo by som sa mal cítiť skľúčený, prečo by ma mali zahaliť tiene,

Prečo by malo byť moje srdce osamelé a túžiť po nebi a domove;

Keď Ježiš je môj podiel, môj verný Priateľ.

Jeho oko spočíva na vrabcovi a viem, že sleduje aj mňa.

Spievam, pretože som šťastná a spievam, pretože som slobodná

Lebo Jeho oko spočíva na vrabcovi a viem, že ho sleduje.“

-Civilla D. Martinová, 1905

Neviem ako pre teba, ale pre mňa slovo podiel, porcia bolo navždy zničené rôznymi reklamami na Weight Watcher (populárny program na chudnutie v USA), ktoré sa vysielajú celé desaťročia. Porcia = jedlo. Porcia = diéta. Porcie pre mňa znamenajú maličké zahryznutia, depriváciu. Znamenajú obmedzenia, odoprenie si potešenia z tej skvelej misky plnej zmrzliny, alebo predčasné zastavenie sa hneď potom, ako sa oddám jedinému kúsku šialene dobrého čokoládového zákusku. Porcia znamená mať menší podiel z niečoho, po čom túžim. Znamená to, že musím prestať s tým, čo naozaj chcem, a nakoniec to znamená, že nebudem spokojná. 

Ak poviem „porcia,“ ty povieš…  Kontrola!

Zaujímalo by ma, či Civilla Martinová takisto rozmýšľala o slove porcia, keď napísala ten krásny text piesne o kresťanskom páre, ktorý, zatiať čo bol sužovaný životnými trápeniami, žil šťastný život prekypujúci vierou. (Nájdi si niečo o tej piesni a aké mala zaujímavé pozadie!) Som si celkom istá, že nerozmýšľala o obmedzeniach tak, ako my dnes uvažujeme o obmedzovaní cukru alebo sacharidov. Moderné diéty a kontrola porcií je v skutočnosti len pomerne nedávnym trendom v našej kultúre prebytku a pôžitkárstva.

Na začiatku 20. storočia neexistovali žiadne cereálie a Bebe keksy. Jedlo nebolo pripravované narýchlo a upečenie jablkového koláča bolo výrazne namáhavejšie, ako keď bez problémov roztrhneme krabicu koláčoveho cesta z Tesca, vyvaľkáme vopred urobené cesto a vykrojíme roztomilé malé tvary do dokonalej formy, ktorú nakoniec starostlivo prikyjeme pripraveným cestom. Podľa mňa bol domáci jablkový koláč vyrobený v roku 1905, na ktorom si pochutnala rodina spolu s priateľmi pri stole, ocenený viac, ako jablkový koláč, na aký myslíme v dnešnom čase. Koniec koncov, dnes nám stačí zabehnúť si do najbližších potravín a koláč si môžeme vyzdvihnúť za menej ako 30 minút!

Slovo porcia skutočne znamená mieru, podiel. Ten perfektný podiel, nie obmedzenie. Podiel, ktorý je jedinečný pre nás… a nie pre niekoho iného. Je to presná dávka toho, čo potrebujeme. Všeobecná definícia podielu (ako podstatného mena) je „individuálna časť alebo podiel na niečom: napríklad podiel prijatý ako dar alebo dedičstvo.“

Tento dar, toto dedičstvo si nemôžeme zaslúžiť, ale je to pocta, ktorú dostávame tým, že sme adoptovaní do Božej rodiny ako synovia a dcéry. Ježiš je naším podielom. Náš podiel dobra. Naše rodinné dedičstvo so všetkými výsadami a titulmi syna alebo dcéry.

Žalm 16,5 (SEB) hovorí, „Hospodin, moje dedičstvo a kalich, ty si záruka môjho údelu. Na utešených miestach pripadla mi výmera, veľmi sa mi páči moje dedičstvo.“ Naše dedičstvo je dobré, lebo Boh je dobrý. Máme podiel, dokonalú mieru, ktorá nás drží v bezpečí, ktorá nás podporuje, ktorá nám umožňuje vznášať sa nad búrkou a ktorá za nás bojuje vďaka Jeho neustálej vernosti a sile. Jeho podiel a miera je pre nás dokonalým darom, ktorý tak zúfalo potrebujeme v tomto živote.  

Zamyslenie:

• Keď premýšľaš o slove porcia, myslíš na to, že máš toľko, koľko potrebuješ, alebo že ti niečo chýba? Cítiš sa momentálne plný? Prečo áno a prečo nie? (Vieš, že teraz nehovorím o jedle!)


• Spýtal si sa niekedy Boha, aký je tvoj jedinečný podiel v tomto momente? Ak nie, nájdi si čas a opýtaj sa Ho. Požiadaj Ho, aby odhalil, čo ti zabraňuje v tom, aby si dostal svoj podiel. Buď povzbudený. Boh je verný!