Lepšie rozhodnutia, menej výčitiekUkážka

Pavlov príkaz v Efezanom 5,17 „pochopiť“ Božiu vôľu je nabádaním, aby sme čelili tomu, čo poznávame vo svojich srdciach, že by sme mali robiť. Sme majstrami v umení sebaklamu. Pavol teda využil gramatiku svojej doby, natiahol sa zo stránky, chytil nás za golier, pritiahol si nás k sebe a zakričal: „Prestaň hrať hry! Prestaň predstierať. Ukonči racionalizáciu! Postav sa tomu, o čom vieš, že by si to mal robiť! Polož otázku a prijmi odpoveď!“ Toto je posledný Pavlov pokus, ktorý nás prinúti pripustiť si, čo vieme, a konať podľa toho.

Aj keď to znie ako rozum, je pravdou, že väčšina ľudí nerobí múdre rozhodnutia, kým to nie je ich jediná voľba. Do tej doby sa pokúšajú získať späť niečo, čo stratili alebo strácajú. Rovnako ako ty, mám priateľov, ktorí zmenili svoje nezdravé stravovacie návyky cez noc po skúsenosti s rakovinou alebo srdcovými chorobami. Hrčky, zápcha alebo dýchavičnosť nás nútia čeliť tomu, čo sme roky odmietali priznať. Takéto odhalenia často vedú k disciplíne odporujúcej smrti.

Ale prečo čakáme?

Aby sme využili Pavlove slová, čakáme, pretože nie sme ochotní čeliť tomu, čo sme po celú dobu vedeli. Keď prestaneme klamať seba samých, je úžasné sledovať, čo sa stane. Všetci, ktorých poznám a ktorí prešli transformáciou po strachu o zdravie, hovoria to isté: „Tieto zmeny som mal urobiť pred rokmi.“ Preložené: „Po celé roky som odmietal čeliť tomu, čo som podľa môjho názoru považoval za pravdu.“

Úpadok môže mať rovnaký účinok. Rovnako tak môže prekvapiť tehotenstvo, list právnika vášho manžela, jazda pod vplyvom alebo výlet na odvykačku s jedným z tvojich detí. A možno to bude potrebné. Tam niekde je niečo, čo má schopnosť upútať tvoju pozornosť, niečo, čo ťa prinúti postaviť sa tvárou v tvár! To ťa, bohužiaľ, môže poznačiť, ale aj vydesiť. Možno ti zostanú obmedzené možnosti a obmedzené príležitosti. Prečo teda nechať veci zájsť až tak ďaleko? Prečo sa teraz nepripraviť na to, čo vieš zo svojho srdca, že musíš urobiť? Prečo sa nepýtať: Čo je rozumné spraviť?