Očakávaj BohaUkážka

Jednej noci sa mi sníval sen a v ňom mi Boh povedal: „Spomeň si, kedy som ťa prvýkrát niesol.“ Keď som sa zobudila, sen bol pre mňa taký živý, ako keby som zreteľne počula Boží hlas. Snažila som sa spomenúť si, kedy to bolo prvýkrát, čo ma Všemohúci Boh niesol. 

Vrátila som sa spomienkami späť, kedy som prvýkrát potratila. To bolo prvýkrát, čo som sa skutočne ocitla v situácii, kedy som nevedela, čo mám robiť. Bolo to prvýkrát, čo bola moja viera vyskúšaná veľmi reálnym, hmatateľným a srdcervúcim spôsobom.  

Nosenie znamená držanie alebo podopieranie pri pohybe. Ak nosíš svoje dieťa, nestojíš na mieste; to by si ho jednoducho držal. Skôr svoje dieťa niekam presúvaš. Možno ho nosíš, pretože je unavené, alebo sa potrebuješ dostať niekam rýchlejšie, alebo sa snažíš veci zjednodušiť. 

Keď ma Boh preniesol cez ten prvý potrat, odniesol ma na nové miesto v Ňom. Posunul ma na inú úroveň. Keď niekoho zdvihneš, aby si ho niesol,  posúvaš ho na vyššiu úroveň. Vyššie úrovne poskytujú inú perspektívu. Predstav si dieťa, ktoré sedí na pleciach svojho otca, aby lepšie videlo; naskytne sa mu nový pohľad.

Začala som si uvedomovať, že On ma STÁLE nesie. Niekedy ma musel pohojdať a kráčať opatrne, zatiaľ čo som ja plakala v Jeho náručí. Niekedy bolo potrebné, aby ma niesol v pevnom zovretí, aby som sa neotočila a neutekala na druhú stranu. Niekedy ma niesol, keď som si to nezaslúžila. Niesol ma len preto, že ma miluje.

Nebolo to prvýkrát, čo ma niesol, keď som prvýkrát potratila. Prvýkrát ma niesol, keď som sa narodila. Neprešiel deň, kedy by ma On nenosil! Nikdy nebol deň, kedy nenosil moje deti! A nikdy nebol deň, kedy by nenosil aj teba!

On nás drží v pohybe.

Neviem, čo Boh robí v zákulisí, ale ubezpečil ma, že veci sú v pohybe. Je neuveriteľné vedieť, že si v mocnom náručí Niekto, kto ťa miluje. On presne vie, čo a kedy povedať, keď to potrebujem počuť. 

Dôveruj a vedz, že On ťa nosí!