Bojisko v mysliUkážka

Získať to, čo chceme

Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky. - PRÍSLOVIA 3:5-6

Zvyčajne viem čo chcem a som rada, keď to získam. Som presne taká, ako väčšina ľudí. Keď nedostaneme to, čo chceme, vzplanú naše negatívne pocity. (Pamätaj si, že tieto pocity začali myšlienkami.)

„Prešla som celým mestom, aby som si kúpila tieto šaty a vy nemáte moju veľkosť?“

„Čo tým myslíte, že nemáte na predaj žiadne HD-TV? Inzerovali ste to v novinách.“

Väčšina z nás je taká - a ak nedostaneme to, čo chceme, urobíme ľudí okolo nás nešťastnými. Nie je to niečo, čo sa učíme v škole - možno je to vrodené.

Keď som písala predchádzajúce citáty, rozmýšľala som nad scénou v potravinách. Mladá mamička tlačila svoj vozík a zastavila so pri cereáliách. Jej dieťa - mladšie ako dva roky - sa natiahlo za krabicou a povedalo: „Chcem! Chcem!“

„Nie,“ povedala mamička. „Takýchto máme doma dosť“ a položila do košíka inú krabicu cereálií. 

„Chcem! Chcem!“ povedalo dieťa. Nedostalo odpoveď a tak začalo kopať a kričať. Chcem mamičku pochváliť, pretože na to nereagovala, ale odtlačila vozík do inej uličky a snažila sa svoje dieťa rozptýliť. 

Keď som pozorovala toto správanie, myslela som si: „Aj my všetci sa veľmi často takto správame. Rozhodneme sa čo chceme a ak to nedostaneme, nahneváme sa.“

„Jack a ja, sme mali rovnakú šancu na postup. Som vo firme dlhšie a moje výsledky predaja sú lepšie,“ povedala Donna. „Zaslúžila som si to, ale on získal tú prácu.“

„Potrebovala som 98 bodov z testu z eseje,“ povedala Angie. „Keby som získala 100, mala by som priemer 4,0 a bola by som najlepšou študentkou v triede. Ale získala som len 83 bodov z testu a klesla som na piate miesto. Zaslúžila som si 100 bodov, ale môj učiteľ ma nemá rád.“

Pozrime sa na tento problém bližšie. Títo jednotlivci, o ktorých vyššie hovorím, ktorí nedostali to, čo chceli, urobili jedno spoločné vyhlásenie: „Zaslúžil som si to, ale nedostal som to.“

My, kresťania, príliš často očakávame, že život bude dokonalý a všetko nám prejde hladko. Očakávame úspech, šťastie, radosť, pokoj a všetko ostatné. Keď to nevyjde, vycúvame alebo sa sťažujeme.

Hoci Boh chce, aby sme mali dobrý život, budú aj chvíle, keď musíme byť trpezliví a vydržať, napriek tomu, že to nejde tak, ako chceme. Tieto sklamania testujú náš charakter a úroveň našej duchovnej zrelosti. V skutočnosti to  poukazuje na to, či sme naozaj pripravení na povýšenie.

Prečo si myslíme, že by sme mali byť vždy prví, zatiaľ čo ostatní musia byť na nižšej pozícii? Prečo si myslíme, že máme nárok na dokonalý život? Možno si niekedy o sebe myslíme viac, ako by sme mali. Pokorná myseľ nám umožňuje sedieť vzadu a čakať, kým nás Boh posunie dopredu. Božie Slovo hovorí, že zasľúbenia zdedíme skrze vieru a trpezlivosť. Veriť v Boha je dobré, ale môžeme aj naďalej veriť Bohu a dôverovať Mu, ak necítime, že tento život je spravodlivý?

Satan sa hrá s našimi mysľami. Zlo nám väčšinou hovorí negatívne veci: „Nezaslúžiš si to; si bezcenný; si hlúpy.“ O chvíľu sa však snaží použiť iný trik: Hovorí nám, ako tvrdo pracujeme alebo ako si to zaslúžime. Ak to počúvame a uveríme tomu, môžeme sa cítiť podvedení alebo si môžeme myslieť, že nás niekto využil.

Keď nedostaneme to, čo chceme, sme zničení a hovoríme: „Zaslúžil som si to!“ Nielenže sa hneváme na šéfa, učiteľa alebo na niekoho iného, ale niekedy sa nahneváme aj na Boha, že nám nedal to, čo sme cítili, že si zaslúžime.

Bolo veľkou chybou povedať, že sme si to zaslúžili, pretože ak nedostaneme to, čo chceme, priplazí sa sebaľútosť. Môžeme zaujať tento postoj alebo si môžeme uvedomiť, že máme na výber. Môžem sa rozhodnúť prijať život taký, aký je a vyťažiť z toho čo najviac alebo sa môžem sťažovať, pretože život nie je dokonalý.

Myslím na príbeh Jonáša - nie, čo sa stalo s veľrybou - ale na to, čo sa stalo potom. Musel oznámiť, že za 40 dní Boh zničí mesto Ninive, ale ľudia činili pokánie. Pretože Boh počul ich plač, Jonáš sa nahneval. „A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť“ (Jonáš 4:3).

Smutné, však? Jonáš by bol radšej, keby mal pravdu, než aby videl 120 000 ľudí zachránených. Naše situácie zvyčajne nie sú až také dramatické, ale tak veľa ľudí radšej sedí, ľutuje sa a počúva našepkávaniu satana namiesto toho, aby počúvali Boha a dôverovali Mu v každej situácii. 

Tajomstvom kresťanského života je, že sa úplne zaväzujeme Bohu. Ak svoju vôľu poddáme Bohu, nenahnevá nás to, čo sa deje. Ak nám Boh nedá to, čo prosíme, naša viera je dostatočne silná povedať: „Nie moja vôľa, ale Tvoja.“

Bože, pomôž mi. Často mám silné túžby a ak nedostanem to, čo chcem, rozčúlim sa. Odpusť mi. Pripomeň mi, že Ježiš tiež nechcel zomrieť na kríži, ale žil v úplnej podriadenosti Tvojej vôli. Prosím Ťa, skrze Ježiša Krista, aby si mi pomohol žiť v úplnej podriadenosti a spokojnosti s tým, čo mi dáš. Amen.