Boh ma predsa hlboko miluje

Vo víre tvojho nového života s Otcom sa môže zdať ďalšie prebudenie viac ako krok späť než krok dopredu. Boh ti ponúka niečo, čo chceš a potrebuješ — privítanie doma. Ale niečo v tebe možno chce vzdorovať. Privítanie v dome od nebeského Otca a prijatie do rodiny — bez akýchkoľvek otázok — sa môže zdať úplne nereálne pre niekoho, kto sa túlal už tak ďaleko a tak dlho.

Toto štádium tvojej cesty nazývame prebudenie k láske. V tomto bode začíname slovami, „Nezaslúžim si to.“ Božie prijatie je jednoducho príliš neuveriteľné. Ale čo Boh hovorí a koná je úplný opak toho, čo si myslíme, že si zaslúžime, čo nás vedie k najúžasnejšiemu zisteniu: „Boh ma predsa hlboko miluje.“

Môžeš vidieť, prečo hovoríme, že náš príchod domov sprevádza duchovné preťahovanie lanom. My máme jednu sadu presvedčení o sebe a Boh má druhú. Pozeráme sa na svoju minulosť plnú neúspechov a hanby, a On sa s láskou a súcitom pozerá na to, kým sme.

To je to, prečo je toto prebudenie veľkým pokrokom. Uvedomujeme si, možno po prvýkrát v živote, že nikto si nezaslúži druhú šancu, nikto si nezaslúži odpustenie a určite si nezaslúžime byť milovaní bezpodmienečnou láskou. Ale my sme! Ty si! Nezaslúžiš si to, ale Boh ti to aj napriek tomu dáva.

Ak si ako väčšina z nás, tak určite vieš všetko o piesni hanby. Hanba šepká, „Nič neznamenáš“ a „Nie si hoden lásky.“ Hanba kričí, „Už žiadnu ďalšiu šancu nedostaneš!“ Hanba prináša sebaodsúdenie, a keď prvýkrát zakúsime milosť, uvedomíme si, že si neustále opakujeme, „Nezaslúžim si to.“

Nedovoľ, aby ťa definovali tvoje minulé chyby a neúspechy. To je hlas hanby. Nie si to, čo si spravil alebo nespravil. Nie si to, čo ti niekto urobil. Ty si ten, kto Boh hovorí, že si. Jeho dieťa.

Cítiš, akoby sa v tebe odohrávalo duchovné preťahovanie lanom? Ak áno, ako by si to opísal?