Vyvolený: Každodenne si pripomínaj EvanjeliumUkážka

Jedným zo základných spôsobov, ktorým učíme naše duše milovať Boha, je kázanie evanjelia vlastnej duši. Čím viac vníma tvoja duša Ježišov kríž, tým väčšia vďačnosť a uctievanie bude plynúť z tvojho vnútra. Ľudia sú podmienení takto reagovať na obetu. Je náročné predstaviť si väčšiu obetu, než akú pre nás urobil Ježiš. 

Pokiaľ cestuješ po svete, fráza, ktorá je vo svete univerzálnou pripomienkou —skrz rôzne typy kultúr— je známa časť zo žalmu 103,1 "Dobroreč, duša moja, Pánovi."

Rozoberme si túto frázu. Dávid trénuje svoju dušu kázaním. Hovorí duši, ako vnímať a ako odpovedať na Evanjelium! Duša, chváľ Pána, či chceš alebo nie. Jeho cieľom nebolo len spievať pekný verš; hovoril sebe samému, vyzýval vlastnú dušu k vyšším výkonom. Písmo opisuje tento zvyk, "Dávid našiel posilu v Pánovi, svojom Bohu." (1. Samuelova 30,6). 

Krásna disciplína je stratené umenie kresťanstva. Namiesto spracovania podnetov podľa tvojej aktuálnej nálady, drsnej kultúry, ľudí okolo teba alebo omnoho horšie, zo sociálnych médií, sa pozri na svoju dušu a povedz jej, nech sa pozrie na kríž, na zmŕtvychvstanie. Rozkáž vlastnej duši čerpať z milosti a dobroty Krista, ktorého doudierané a rozbité ramená nesú váhu tvojho hriechu. 

Občas musíš doslova prinútiť svoju dušu, aby sa pozerala správnym smerom. Ján Krstiteľ vykričal do vesmíru, "Pozerajte!", "Musíte sa dívať!" Povedal, "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta!" (Ján 1,29). Je to každodenný príkaz. Musíme sa pozerať! Pozerať na kríž, kde Ježiš tak oddane trpel za hriech, aby sme sa mohli radovať v spravodlivosti, ktorú si nikdy nezaslúžime. 

Evanjelium sa stáva denným pokrmom pre naše duše, posilňuje naše srdcia. Je omnoho ťažie sťažovať sa, cítiť sa previnilo za seba samých, alebo byť plný úzkosti, keď naše duše vidia krv vytekajúcu z doráňanej tváre Krista. Keď si to uvedomujeme počas celého dňa, vďačnosť prirodzene pozdvihuje naše srdcia.