Nádej v temnotáchUkážka

Prijmi

Nie je to popieranie. Som iba selektívny vo vzťahu k realite, ktorú prijímam.

—Bill Watterson, Calvin a Hobbes 

Niekedy nezmení naše okolnosti ani to, keď si spomenieme na všetko, čo pre nás Boh urobil. Niekedy jednoducho musíme akceptovať, že to momentálne presahuje naše chápanie, a jednoducho pokračovať. Musíme si však tiež uvedomiť, že prijatie nie je popretím. 

Keď prijmeš to, čo Boh robí, nezbavíš sa jednoducho len svojich pocitov a nenecháš zomrieť svoje srdce, aj keď si precvičuješ úsmev v zrkadle a memoruješ biblické verše. Keď prijmeš, že Boh má v úmysle niečo, čo momentálne nemôžeš vidieť alebo pochopiť, nemusíš sa iba pretočiť a hrať mŕtveho a rezignovať k zúfalstvu. Nie, stále sa modli za zázrak od Neho, pokiaľ ti nepovie inak. Ale nepredstieraj, že je všetko v poriadku, keď to tak zjavne nie je. 

Habakuk určite nemohol predstierať a držať hlavu v piesku. Keď sa Habakuk opýtal Boha a Pán mu odpovedal tým, že mu povedal, že použije zlých Babylončanov na zničenie Izraela, povedal: „Keď o tom počúvam, celý sa trasiem a jachcem, akoby mi do kostí vstúpil rozvrat, aj kolená sa mi podlamujú. Pokojne očakávam deň súženia, ktorý zastihne ľud, čo na nás útočí.“ (Habakuk 3,16 SEB). 

Jeho odpoveď je vnútorná. Poznáš ten pocit potopenia, ktorý sa dostáva do vnútorností, keď sa stane niečo zlé, čo je mimo tvoju kontrolu? Tomu čelil Habakuk. 

Keď Habakuk prijal realitu počas čakania na Boha, nebolo to popieranie. Bola to viera. Nie viera, že Boh urobí to, čo chcel Habakuk. Ale viera v Božiu osobu. Habakuk ďalej hovorí: „Zvrchovaná Božia ruka tu niečo robí. Boh prehovoril, takže prijmem všetko, čo robí, tak ťažké, ako to pre mňa môže byť.“ 

Niekedy sa stane niečo, čo sa ti nepáči. Možno sa to deje práve teraz. 

Pamätáš si, čo Boh urobil. Prijímaš, čo Boh robí. Veríš tomu, čo Boh urobí. 

Modlitba: Bože, nerozumiem, čo sa deje, ale nejako to akceptujem, veď to máš pod kontrolou.