Cestovanie s Ježišom – 40-dňové pôstne zamyslenieUkážka

Dnešné čítanie je len jeden verš. A predsa sú tie slová zaťažené emóciami. Vidíme Ježiša samého v Getsemanskej záhrade, ako volá na svojho Otca. 

Neskrývajúc svoje emócie, Ježiš zvoláva: "Otče môj, ak je to možné, odním odo mňa tento kalich…"

Zvíja sa v mukách. Vidíme Jeho ľudskosť. Chystá sa čeliť nespútanej fyzickej trýzni. Ale čo je horšie, vedel, že zažije takú osamotenosť, akú nezažil nikdy predtým – keď Jeho Otec od Neho odvráti svoju tvár pri tom, ako Ježiš vezme na seba skazenosť a hriech sveta. 

A potom pokračuje v modlitbe. „No nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane."

Bol to moment, kedy sa ľudské zjednotilo s nebeským v jednom z najväčších skutkov lásky a poslušnosti. 

Ten, ktorý nepoznal hriech, sa stane hriechom, aby sme my mohli byť Božou spravodlivosťou. Nespútaná milosť. Nezaslúžená priazeň. 

Teraz už pre mňa niet odsúdenia. Ježiš, a všetko v Ňom, je môj. 

Zamyslenie

Ako odpovedám na Ježišovu poslušnosť Bohu Otcovi? Ako reagujem na jeho muky v záhrade? Padám na kolená v chvále pred Bohom, ktorý poznal tú trýznivú cestu, ktorá bola pred ním, a napriek tomu bol odhodlaný ňou ísť? Dovolím, aby to pre mňa bolo osobným zjavením pre môj život?

Modlitba

Sladký Ježišu, nedokážem pochopiť ten moment v Getsemanskej záhrade. Bol si sám v temnote noci. Ale nebolo to nič v porovnaní s osamotenosťou, ktorú si išiel zažiť na kríž. A predsa si sa rozhodil kráčať v poslušnosti. Prejavil si svoju lásku zranenému ľudstvu tým, že si len povedal, "ako chceš Ty." Skláňam sa v úžase. Amen