Takto by to nemalo byť: 5-dňová výzva Lysy TerKeurstovejUkážka

Príbeh, ktorý hovoríme sami sebe

Mám jeden obľúbený príbeh, ktorý rada hovorím sama sebe. Je o tom, ako by sa mal vyvíjať môj život.

Hoci v ňom chýbajú každodenné detaily, je plný celkového pocitu, že všetko je v poriadku. Nie, v skutočnosti viac, než že je všetko v poriadku. Je to príbeh, v ktorom sa moje prsty na nohách môžu zaboriť hlboko do piesku úžasnej krajiny zvanej normálna. Krajina, ktorú som si nenaplánovala, ale kde je mi dovolené súhlasne prikývnuť predtým, ako sa objaví nejaká zmena. A môžem zamietnuť všetky okolnosti, ktoré nevyzerajú dobre, nevyvolávajú dobré pocity alebo nevoňajú dobre.

Ľudia sú milí. Robia to, čo hovoria, že idú urobiť a sú mrzutí len dovtedy, kým je to zaujímavé. Dobrota je roztrúsená po krajine ako stromy v rozkvete. Pokoj sa vznáša ako nadýchané oblaky. A hudba znie sladko, jednoducho, silnie neutíchajúcim smiechom.

Domnievam sa, že aj ty máš podobnú verziu príbehu, ktorý rád hovoríš sám sebe. Nechceme len čítať koniec nášho príbehu a mať z toho dobrý pocit. Chceme vziať pero a napísať ho sami. Sme si istí tým, ako by sa mali veci vyvinúť. Ale žijeme v neistote a neschopnosti predvídať alebo kontrolovať záver.

Ľudia sú veľmi naviazaní na závery. Hovoríme, že dôverujeme Bohu, ale tajne ťažko pracujeme a zvádzame komplikované boje, pokúšajúc sa kontrolovať naše výsledky. Chválime Boha, keď naše normálne fungovanie vyzerá tak, ako si myslíme, že by malo. Obraciame sa na Boha, keď tak nevyzerá. A kráčame od Neho preč, keď máme skľučujúce podozrenie, že Boh je ten, kto spálil naše nádeje, ktoré nás držali pokope. Dokonca aj tí najviac "pri zemi" sa môžu cítiť unesení náhlymi nepredvídateľnými zmenami.

Áno, vytváram si veľké domnienky o tom, čo by dobrý Boh mal robiť, a potom sa nájdem nesmierne sklamaná, keď sa udejú zmeny, a vôbec nič sa nezdá byť v poriadku. Počas posledných pár rokov som čelila obrovskému zármutku v mojom manželstve, zdraví a rodine. Toto nie je to, ako som si predstavovala môj život práve teraz. A, hoci podrobnosti tvojho príbehu môžu byť odlišné, ani tvoj život práve teraz pravdepodobne nevyzerá tak, ako si si predstavoval.

Ale je tu nádej. Hoci nemôžeme predpovedať alebo kontrolovať alebo dožadovať sa výsledku našich okolností, môžeme s veľkou istotou vedieť, že budeme v poriadku. Ba viac, než v poriadku. Budeme víťazmi, pretože Ježiš je víťaz (1. Korinťanom 15,57). A víťazní ľudia sa nikdy nemali uspokojiť s niečím "normálnym".

Ale čo ak víťazstvo je len do istej miery to, ako sa veci vyvinú? Čo ak byť víťazný z väčšej časti znamená to, ako dobre žijeme dnes? V túto hodinu? Túto minútu?

V priebehu ďalších niekoľko dní začneme objavovať cestu, ako pripútať našu nádej nie na špecifické výsledky, ktoré sme si mysleli, že sú jedinou cestou, ako sa vrátiť späť do normálu, ale na úplne samotné srdce Boha. Na Autora príbehu, ktorého tvoje srdce nikdy nemôže úplne pochopiť, ale každým úderom túži žiť s Ním. Je toho všetkého oveľa viac, než si uvedomuješ. A nemôžem sa dočkať , ako budem sledovať, ako to ja a ty odkrývame v našom živote.